ZVYK JE ŽELEZNÁ KOŠEĽA

Príliš monotónny stereotyp otupuje naše zmysly. Je mnoho ľudí, ktorí ráno automaticky vstávajú, idú do práce a večer líhajú do postele. V šedosti dní napokon strácajú samých seba. Vysoké percento, napríklad týraných osôb, pomoc ani nehľadá. Na fyzické aj psychické násilie si postupne zvykli a zvrat svojho stavu prakticky ani nechcú. Ako by malo ľudstvo priam v génoch zakódované, že nech je jeho aktuálna situácia akokoľvek ťaživá a bolestná, ak si na ňu privykli, už ju ani nechcú meniť. Jedná sa o nepružné, skostnatené a seba ubíjajúce uvažovanie. Pravou príčinou tohto deštruktívneho uvažovania sú obavy a strach zo zmeny samotnej. Týmto postojom sa však dobrovoľne zriekame možnosti držať svoj život vo vlastných rukách. Potom ponosy typu: „Aký je osud ku mne nespravodlivý!“ nie sú oprávnené. V každej situácii máme totiž možnosť výberu. Môžeme buď zostať alebo odísť. Ak dáme zo zvyku prednosť stereotypu pred zmenou, nepohode pred pohodou, zodpovednosť za túto voľbu si nesieme sami. No aj v tej najväčšej monotónnosti sa oplatí zastaviť sa, a popremýšľať. Nikdy nie je neskoro. Poznanie, že zmena je pohyb a pohyb je život, vývoj a napredovanie, sa nám mnohonásobne vráti. Vedzme že nie je hanbou spadnúť, ale pridlho ležať.

Tiež by vás mohlo zaujímať

Zabijaci vzťahu

Na celý život