Hranice úprimnosti

Budovanie pevného partnerské zväzku si vyžaduje úsilie a trpezlivosť. Bez primeranej pozornosti a empatie len máloktorý vzťah funguje samovoľne. Ako je to však s úprimnosťou? Mnoho odborníkov tvrdí, že extrémna úprimnosť môže vzťahu uškodiť rovnako ako klamstvo.

Osobná vyzretosť

Odborníci tvrdia, že aj úprimnosť v partnerských vzťahoch má mať svoje hranice a určité veci majú tak v krátkodobom, ako aj v dlhodobom zväzku ostať naveky zahalené rúškom tajomna. Hovorí sa, že úprimný má byť každý najmä sám k sebe. Už nejeden vzťah stroskotal kvôli prílišnej pravdovravnosti. Priamočiarosť, totiž, veľakrát vedia uniesť len naozaj silní ľudia. Na svete sú proste aj veci, o ktorých sa nehovorí. Zvládnuť to a rozlíšiť v správnej miere je prejavom osobnostnej vyzretosti. V určitých prípadoch sa javí byť zlatou strednou cestou diplomacia - byť diplomatom je čestnejšie a lepšie, než úprimnosť predstierať či svojou úprimnosťou raniť druhých.

O čom pomlčať

Zásada „tajomnosti“ by sa podľa odborníkov mala dôsledne uplatňovať najmä v intímnych veciach jedinca z dávnej „histórie“. Hovoriť partnerovi o svojich bohatých milostných úspechoch z minulosti, prípadne o počte partnerov, nemusí pôsobiť kladne, ale skôr záporne. Rovnako môže byť kontraproduktívne, ak vaša rodina alebo priatelia neprechovávajú k vášmu manželovi či priateľovi príliš veľké sympatie a vy to budete so svojou polovičkou neustále „pretriasať“. Neplechu môže narobiť aj to, ak žijete vo vzťahu, kde máte od začiatku rozdelené financie a vy zarábate neporovnateľne viac, ako váš partner či partnerka. Komunikovať o výške príjmov a zdôrazňovať ich rozdielnosť, pravdepodobne tiež nikomu neprospeje, skôr uškodí.