KRISTÍNA

Pri výbere školy Kristína ani nepomyslela na to, že toto rozhodnutie by sa malo spájať s predstavou človeka o budúcom povolaní. Až počas praxe jej začalo dochádzať, čo všetko práca v zdravotníctve obnáša. Ťažko si privykala na chorých a veľakrát dosť nešťastných ľudí. Pôvodne ju ani nenapadlo, že vnímanie každodenného utrpenia, bude tak bolestne znášať. Tieto zážitky čiastočne ovplyvnili jej vývoj počas adolescencie. Začala pôsobiť ako introvert. S pacientmi príliš súcitila. Často sa zamýšľala, či sa svojou voľbou riadne nekopla. Boli chvíle, kedy svoje rozhodnutie skutočne ľutovala. Nebyť podpory rodičov a profesorov, pravdepodobne by zdupkala.

Po maturite

Kristína nastúpila do nemocnice s poliklinikou. Prvé zamestnanie spôsobilo v jej vnímaní povolania zdravotnej sestry radikálny zvrat. Bola pridelená na oddelenie detskej chirurgie. Práca s deťmi, ktoré boli takmer vždy usmiate a veselé, ju napĺňala šťastím. Tí drobčekovia, i keď boli po úrazoch, často s končatinami v gypsoch, boli veselí a spontánne komunikovali. Boli vďační za každé milé slovo, za každé pohladenie. Kristína mala dobrý pocit aj z pracovného kolektívu, v ktorom pôsobila. Kolegovia ju prijali srdečne a ochotne ju zaúčali do tajov medicíny. Najviac čerstvý absolvent, chirurg Peter. Časom sa ich pracovné rozhovory menili na súkromné a priateľstvo pozvoľna prešlo v lásku. Prišlo prvé pozvanie na rande, prvé dotyky a objatia. Kristína a Peter vytvorili krásny zaľúbený pár, ktorý spoločne prežíval nádherné okamihy svojho života.

Životná láska

Peter napĺňal Kristínine predstavy o dokonalom partnerovi. Vážila si jeho priamosť, úprimnosť a dobrosrdečnosť. V pracovnom i osobnom živote bol precízny i uvážlivý, ale rozhodný. Po roku začali plánovať svadbu. Cítili sa nevýslovne šťastní. Prežili krásne leto, plné očarujúcich zážitkov. Nastala jeseň a s ňou prišlo aj nekonečne trvajúce sychravé obdobie. Peter prekonával prechladnutia, chrípky, angíny, ktoré mu nie a nie ustúpiť. Spočiatku to brali s humorom, vraj ako obuvník, ktorý chodí bosí. No keď už príliš dlhé obdobie nezaberali žiadne lieky, Peter podstúpil komplexné vyšetrenie. Záver bol desivý, leukémia. Ako zdravotníci obaja vedeli, že diagnostika choroby krvi neveští nič dobrého. Mali až nežiaduco podrobné vedomosti o jej zákernosti. Vedeli, že spôsobuje nadmernú tvorbu bielych krviniek v krvi, čím organizmus postupne likviduje. Tieto informácie boli na príťaž najmä Kristíne. Dostala šok. Nepodľahnúť panike ju stálo nadľudské sily. Ovládať sa pred Petrom, predstierať dobrú náladu sa jej darilo len veľmi ťažko.

Zákerná choroba

Týždne a dni plynuli a choroba dávala stále jasnejšie na javo, kto je pánom situácie. Mala až výnimočne rýchly spád a bola nekompromisná. V poslednej etape bol pohľad na Petra vskutku žalostný. Na opis jeho utrpenia slová nestačia. Kristína presedela hodiny pri jeho lôžku a veľmi si priala pomôcť mu. To ale v ľudských silách nebolo možné. Je mnoho vecí, situácií a udalostí, ktoré človek nemôže ovplyvniť, aj keď si to bytostne želá. Petrova zákerná choroba bola jednou z nich. On však bol statočný. Ak bol pri vedomí, vždy sa snažil pozerať na svet s úsmevom na tvári. Ani raz nevyslovil otázku: „Prečo práve ja?“ Kristína ho právom považovala za skutočného hrdinu.

Čo ďalej?

Peter odišiel z tohto sveta v tichosti a pokoji. Zmierený s osudom, vyrovnaný. V Kristíniných dvadsiatich dvoch rokoch to bola krutá životná rana. Takmer sa zrútila, nebola schopná komunikovať, ani prijímať potravu. Umáral ju pálčivý žiaľ. A keď už sa cítila byť na najhlbšom dne svojho bytia, vtedy precitla. Postavila sa čelom k tragédii. Rozhodla sa bojovať a uctiť si pamiatku svojej životnej lásky. Rozhodla sa pre štúdium medicíny. Strmhlav sa vrhla do učenia a venovala mu všetok svoj voľný čas. Stala sa poctivou a snaživou študentkou. Mala jasný cieľ, pomáhať onkologicky chorým ľuďom. Preto výber náročnej aprobácie bol pre ňu jasný. Túžba byť užitočná ju postavila na nohy a vlievala jej do žíl už dlho nepoznaný optimizmus. Náročné skriptá a odbornú literatúru „hltala“, nevynechala ani jednu prednášku a seminár, na praxi excelovala. Kristína v ťaživej nepohode našla tak potrebný zmysel života. Dnes už tretí rok pracuje na detskej onkológii. Svoje povolanie miluje a ďakuje za to, že môže nevinným tvorom predĺžiť alebo skvalitniť kúsok života. Každý deň zaspáva i vstáva s úžasným pocitom. S pocitom, že Peter je na ňu určite hrdý.

Tiež by vás mohlo zaujímať

Fórum zdravia

Stabilné partnerstvo

Single - pohroma alebo potecha?